Otázka vstupu do  druhého piliera dôchodkového sporenia, či výstupu z neho, rezonuje v posledných týždňoch čoraz viac a termín konečného rozhodnutia sa pre všetkých nerozhodných končí dňom 31.1. 2013. Druhý pilier za dobu svojej existencie nepreukázal pre zúčastnených vďaka politickým rozhodnutiam, neustálym systémovým zmenám ako aj nestabilite finančných trhov pôvodne očakávanú istotu ani výnosnosť. Je vo veľkej miere takmer rovnocenným partnerom „istote a kvalite dôchodku“ z I. pilieru dôchodkového sporenia.

Jeden malý rozdiel, ale z pohľadu charakteru budúceho dôchodku tu predsa len existuje. Ten z I. piliera ostane vždy verejným zdrojom – je plne závislý na schopnosti štátu vyplácať dôchodky budúcim dôchodcom z budúcich príjmov štátneho rozpočtu a je silne ovplyvnený demografickým vývojom Slovenska a hospodárením štátu v najbližších rokoch a desaťročiach – je a ostane jednoducho štátny.

Dôchodok z II. piliera sa stáva po 10 rokoch (zatiaľ) prispievania súkromným vlastníctvom Vás, prípadne Vašej rodiny. Určite, že množstvo kapitálu, ktorý si môžete takto vytvoriť je ovplyvnené výškou Vašich príjmov, výnosnosťou fondov spravovaných dôchodcovskými správcovskými spoločnosťami, ako aj prípadnými systémovými zmenami a zásahmi štátu do dôchodkového sporenia, ale tento pilier je jednoducho súkromný.

Tak doň, či von, to je otázka tak individuálna a špecifická pre každého občana, že robiť nejaké všeobecné uzávery možné robiť nie je.

Áno, ekonomickí odborníci hovoria, že výhodnosť ovplyvňujú hlavne parametre, ako sú súčasný vek budúceho dôchodcu, výška jeho príjmu, výnosnosť podielových fondov spravovaných DSS, či schopnosť štátu zabezpečovať a valorizovať dôchodky, ale v konečnom dôsledku proti individuálnej dôvere jednotlivcov – budúcich poberateľov voči istote, či výnosnosti jednotlivých pilierov niet čo dodať.

Podľa môjho názoru  existuje predsa len minimálne jedna pozitívna vec na celom tomto dôchodkovom prestupovom cirkuse. A tým je skutočnosť, že niekoľkonásobne väčšie percento ľudí sa v tomto období skutočne zamyslí „ odkiaľ a v akej výške“  bude mať vlastne príjmy, keď už naozaj nebude chcieť pracovať, ale užívať si zaslúžený aktívny odpočinok.

A že to za zamyslenie naozaj stojí, možno potvrdiť aj nasledovným výrokom „Zaujímam sa o budúcnosť, pretože v nej mienim stráviť zvyšok svojho života“. A kto nie, ten sa už tým skutočne trápiť nemusí; teraz ani potom 🙂